ĎAKUJEM Zuzane Límovej

19. októbra 2017, , Nezaradené

Ďakujem Zuzane Límovej za to, že ukázala ako to u nás chodí. Dokument ma nijako neprekvapil, mohla by som rozprávať a rozprávať príbehy žien z môjho okolia, ktoré sú rovnako strašné ako sme videli v dokumente… Sama som si odžila svoje na gynekológii a rodiť v slovenskej pôrodnice neplánujem, o tom mám už dávno jasno.

 

Najviac ma však zarážajú reakcie mnohých mužov, ktorí nemajú ženské rodidlá a napriek tomu sú najväčší odborníci, ktorí najskôr nikdy ani nenavštívili urológa, zo strachu, zo zbabelosti, z prehnanej citlivosti o svojho „kamaráta“ a idú sa starať do žien. Som smutná z mnohých reakcíí na tento film, nielen mužov, ale predovšetkým i žien, vlastne ich ani za ženy nepovažujem, tak citovo otupené ženy nikdy nevychovajú lepšiu generáciu. A to už vidíme okolo seba.

 

Nie, nie je to o technickej vybavenosti a peniazoch, je to o ľudskosti a dôstojnosti, ktorá tu chýba. Ale čo sa čudujeme, mám kamarátku, ktorá vážne zvažovala štúdium medicíny, pretože by nosila biely plášť a bola by pani doktorka. Smutné. EGO lekárov je najväčší problém. Mám v rodine tri zdravotné sestry a jednu lekárku. Tá moja príbuzná lekárka rozhodne nie je o nič lepšia, musím to povedať, i keď je to moja rodina.

 

Mnohí nechcú vidieť, čo sa v skutočnosti deje v našich pôrodniciach a gynekologických ambulanciách, pretože to je tak nepríjemné, bolestivé a mnohí sú príliš zbabelí na to, aby sa pozreli pravde do očí.

 

Len na záver: najviac rozvodov a nevery býva po narodení prvého dieťaťa. Prečo? Nie je to len tým, že žena venuje väčšiu pozornosť dieťaťu ako mužovi, ale mnohé ženy majú po traumatizujúcom a často veľmi bolestivom pôrode dlhodobo zníženú chuť na sex. Nervové vlákna v ženskom lone si všetko pamätajú. Preto znásilnené ženy sú poznačené na celý život. Majú hlboké zápisy v nervovej sústave. A žena po pôrode, pri ktorom zažije obrovský stres, často bolestivé úkony a poníženie, v prípade, že sa zdravotný personál správa tak ako sa správa… môže mať na dlhý čas zablokovaný prístup k vlastnej sexualite, pretože má  v podvedomí strach z ďalšieho otehotnenia a už nechce zažiť ďalšie necitlivé zaobchádzanie a manipulovanie s jej telom ako so strojom, vecou, či ďalšou súčiastkou v poradí. Taká je bohužiaľ pravda.

 

„Úroveň gynekológie a pôrodníctva je znakom životnej úrovne žien v danej krajine.“